Andrea Lipai
Moja značka a ja sme jedno. Keď hovorím príbeh svojej značky musím v skutočnosti rozpovedať svoj príbeh. Živicové umenie som sledovala dennodenne niekoľko rokov. Očarili ma farby, štýl, práca so živicou, zbožňovala som ako na mňa pôsobili živicové produkty, ten pocit luxusu, ktorý vo mne vyvolávali.
Využila som svoju príležitosť keď nás zasiahla pandémia. Ostali sme zamknutý doma a povedala som si, že buď to skúsim teraz alebo už nikdy. Objednala som si prvú živicu, niekoľko foriem a napriek tomu, že som si naštudovala čo sa dalo v tej dobe o živici nájsť, pokazila som takmer všetko. Produkty sa lepili alebo vôbec nezatvrdli, zničila som všetky formy ale tých pár kúskov, ktoré sa mi podarili sa mi tak páčili, že som nedokázala prestať. Študovala som ďalej ako živica funguje a ako sa správa, stratila som obrovské množstvo času a financií, keďže na slovenskej scéne sa nenašiel nikto kto by bol aspoň ochotný odpísať na správu. Nebola som ale schopná sa vzdať lebo som sa jednoducho do práce so živicou zamilovala. Tvrdá a ambiciózna podnikateľka sa zamilovala do umenia. To sa proste občas stáva. Umenie sa stalo mojou meditáciou, medicínou na stres a prostriedkom sebarealizácie v čase keď som bola v prvom rade matkou a podnikateľkou a nie sama sebou. Len tak pre zábavu som začala postovať na instagrame moju prácu a na moje prekvapenie som dostala velmi pekné odozvy od známych a tak som v postovaní proste pokračovala. Žiadna profesionálna výbava, žiadna úprava videí, iba čistá vášeň a zábava. Postupne prišli prvé objednávky, financie sa mi začali vracať a ja som uverila v svoj sen a v seba samú. Začala som nad živicovým umením uvažovať ako nad kariérou. Ako som sa snažila moje umenie zlepšovať zistila som, že napriek tomu že moja angličtina je perfektná nedokázala som preložiť a získať informácie o všetkých materiáloch a surovinách, ktoré som potrebovala. Opäť ma to stálo obrovské množstvo námahy, úsilia a času. Po nociach som brázdila na YouTube a zalievala som a cez deň som sa venovala synovi a vysokej škole, ktorú som študovala. Preto keď mi niekto napísal s prosbou o radu vždy som odpísala – keď som vedela, poradila som. Dopyt po radách akosi neúmerne narastal a tak som začala tvoriť vlastné videá na YouTube, samozrejme aj v slovenskom jazyku. Všetko sa však do videí nedá dať a tak efektívny ľudia, ktorí nechceli strácať čas ako ja ma proste požiadali o kurz a tak som začala s výučbou práce so živicou, spočiatku online a neskôr aj offline v mojom malom zázračnom štúdiu.
Teraz žijem vo svete umenia, kde podľa môjho názoru, neexistuje konkurencia, pretože každý sme jedinečný a naša tvorba je taktiež jedinečná. Preto som si dala za cieľ mojich žiakov združovať tak, aby sme si pomáhali a podporovali sa navzájom. Verím, že spolu prinesieme do každej domácnosti kúsok umenia, ktorý bude našim zákazníkom robiť radosť. Vďaka našej tvorbe sa budú ľudia citiť výnimočne, pretože ich víziu a dizajn pretvoríme do reálneho produktu, ktorý môžu so svojou rodinou a známymi zdieľať.